Pomerne dlhú dobu som váhal so spísaním tohto článku z viacerých dôvodov, ale vo výsledku môžu byť informácie tu uvedené pre niekoho veľmi cenné. Sám patrím medzi tých, ktorí veľmi hľadajú informácie a za akékoľvek som veľmi vďačný.

Keďže sa chystám tento a budúci rok robiť na aute veľké množstvo údržby a postupne ma žiadajú o pomoc i kamaráti, pričom sa i chystám o autách pomerne dosť písať, bolo by dobré ak by som týmto otváracím článkom objasnil čo mám a prečo mám. Následne v ďalších pokračovaniach ako sa starám a všetky moje poznatky.

Tento článok bude obrovský a rád by som pokryl všetky informácie získané za posledné roky, skúsenosti a i plány. Článok budem koncipovať ako sériu článkov a rozdelím na mnoho častí.

Keď však niekto niečo vlastní, tak často je to tá „najlepšia vec” na svete a tento článok bude plný ospevujúcich ód a až nezdravých superlatívov. Takže varovanie pre slabších jedincov aby prestali čítať tu.


Mojím prvým serióznejším autom bolo Fiat Tipo 2.0ie Granturismo. O tomto aute som sníval už na strednej škole. O tej verzii s digitálnou palubovkou a to vyrábané už na konci osemdesiatych rokov, kedy iné automobilky o tom mohli len snívať. Keby som to mal ale spätne zhrnúť, tak som kúpil vrak s motorom na pokraji smrti bez kompresných tlakov. Najazdil som s ním asi 5 000 kilometrov a po tom ako zjedlo približne 160 000 Kč som zavolal odťahovku, ktorá ho zaviezla na zošrotovanie.

Pohľad na digitálnu palubnú dosku Fiat Tipo
Pohľad na digitálnu palubnú dosku Fiat Tipo

V tejto chvíli sa začalo moje premýšľanie nad poriadnym autom, s ktorým by som mohol absolvovať trasy z Prahy domov na Slovensko. V tom som mal úplne jasno, tým autom bol Volkswagen Golf v štvrtej generácii. Moje dve hlavné požiadavky boli - dvojlitrový benzín a pohon 4x4. K tomu menšou, vedľajšou bolo elektricky ovládané sťahovanie okien. Zohnať však taký Golf bolo dosť problematické, nebolo ich veľa a hlavne ich cena bola dosť vysoká. Tak vysoká, že za rovnakú cenu som mohol kúpiť Passat.

U VW i Škodoviek sa mi veľmi páči ten žltý – krémový interiér. Jeden taký Passat s motorom 1.8T 20V, považovaným za jeden z najspoľahlivejších koncernových benzínových a žltým interiérom som si našiel v bazáre na severe Prahy. Išiel som ho pozrieť s kamarátom, ktorý ma tam zaviezol. Auto som kupoval sám, nemal som žiadnych odborníkov, ktorí by sa mi na to pozreli. No však i ja sám som poznal, že mnou vybraný kus je už dosť zúbožený a ten určite nie. Ešte pred obhliadkou tohto kusu sme cestou videli autobazár v ktorom sme sa taktiež zastavili.

Mali tam jeden Passat vystavený, lenže diesel s automatom. Prevodovkou pre blbcov, ktorí nevedia radiť - môj vtedajší názor, ktorý som dlhé roky mal. A diesel? Pre pána, motor náročný na údržbu a neustálu výmenu filtrov. To som mal v hlave už od časov keď som bol násťročný nejak zapísané z počutia od rôznych „odborníkov” z okolia. Ani som nevedel o aké filtre sa jedná...

Nákup

Ten Passat bol však v tak nádhernom stave, že som sa začal silne zaujímať. História toho auta sa začala písať v Nemecku, vyrobený 11/2004, teda tesne pred ukončením výroby tejto generácie. Do Česka bolo dovezené v roku 2007, teda tri roky po jeho výrobe. V Česku ho až do roku 2009 vlastnila nejaká vtedy 24 ročná slečna, ktorej ho leasingovka kvôli nesplácaniu zobrala. Následne išlo auto do dražby, kde ho vyhral autobazár.

Dohol som si testovaciu jazdu a návštevu autorizovaného servisu, ktorý som si našiel sám v okolí. Autobazár nemal problém. Nechcem v týchto článkoch robiť priveľa reklamy, ale určitým spôsobom kvôli ďalšiemu množstvu informácií ktoré tento a nasledujúce články prinesú budem niektoré značky uvádzať. Tým autorizovaným servisom bolo Auto Elso v Čakoviciach. Je to síce servis Škoda, to ale vôbec nevadí.

Na testovacej jazde ma najskôr zviezol človek z autobazáru, tak som to ja chcel a potom som sa zviezol sám. Následne sme to namierili do servisu kde som už mal vopred dohodnutú obhliadku.

Prvá vec bola samozrejme napojenie na diagnostiku, tá bola čistá až na nejakú chybu, ktorú vykázalo snáď centrálne zamykanie, ktoré ale v poriadku fungovalo. Pokračovala vizuálna prehliadka, technik povedal, že sa mu nezdá, že by bolo havarované a zhodnotil dobrý stav. Šok nastal po pár minútach prehliadky, pri pohľade na kryt rozvodového remeňa s nálepkou s počtom kilometrov „280 000 km”. Následne keď servis začal vyťahovať servisnú históriu a zoznam úkonov kedy sa na aute čo robilo, tak sme začali zisťovať ďalšie zaujímavé veci. História končila ešte v Nemecku pri zázname okolo 284 000 km. Následne od roku 2007 až do 2009 nebol žiaden záznam v servisnej histórii, takže tie skoro tri roky nikto netuší koľko auto najazdilo a ako veľmi bol prípadne zanedbaný servis.

Autobazár však uvádzal, že auto je po prvom majiteľovi, čo bolo prvé klamstvo. Majiteľ bol v Nemecku minimálne jeden – odhadujem na nejakú firmu a potom naša Pavla v Česku. V Českom technickom preukaze bola uvedená len ona, taktiež prvá registrácia v Česku v roku 2007.

Druhá vec uvádzaná autobazárom bol stav odometru 195 000 km. To znamená, že to auto bolo „stočené” minimálne o sto tisíc kilometrov a v čase keď som ho kupoval už malo za sebou minimálne 300 000 km. Autobazár sa samozrejme tváril prekvapene. To auto bolo ale v tak skvelom stave, že som ho i napriek tej obrovskej náloži kilometrov chcel. Povedal som im, že ho chcem, ale zhodia z ceny. Nakoniec sme sa dohodli na 195 000 Kč. Keď sa na tú cenu teraz pozerám, tak mi práve trklo aké úsmevné to je, pretože toľko kilometrov deklarovali a ukazoval odometer. V tom čase som však ešte nemal tušenie ako veľa som diesel s automatom potreboval a ako dokonalá táto kúpa pre mňa bola.

Trochu úsmevné mi to príde i v porovnaní so situáciou keď som na tom aute prvý krát prišiel medzi kamarátov. To boli pohľady... Zhodou okolností presne v tom čase kúpil auto i kamarát ... od rodiny. Tým autom bolo Volkswagen Polo s trojvalcovou 1.2 známej z Fabie HTP a stálo ho 165 000 Kč. Takže sme tu mali 165 tisíc za Polo versus 195 tisíc za Passat v ten samý čas.

Do dnešného dňa mám na pamiatku odložený papier, ktorý bol v bazáre umiestnený za sklom ako popis vozidla.

Inzerát popisujúci auto za čelným sklom
Inzerát popisujúci auto za čelným sklom

Auto som mal zakúpené na druhý deň. Prvý deň sme ho zbadali a do druhého dňa obzreli a odchádzal som na ňom domov. Si spomínam, že to bolo prvý a zatiaľ jediný krát v mojom živote kedy som v banke podpisoval príkaz k promptnej-neodvolateľnej platbe. Autobazár mi hneď priamo na mieste zriadil povinné ručenie cez nich, ktoré využívam dodnes. Je súčasťou flotilovej poistky a platím približne tretinu toho, čo by som platil normálne.

Týmto momentom nákupu uzavriem prvý článok zo série. Keď spíšem ďalšie pokračovanie, pridám sem odkaz.

Poučenie z tohto článku? Najazdené kilometre nie sú až tak podstatné ako každý tvrdí. Dôležitý je skutočný stav a údržba, kadiaľ a ako auto jazdilo. Drobná citácia z článku „Rekord: Podvodníci stočili tachometr u ojetiny o půl milionu kilometrů” na webe Českej televíze.

Rekord ... v počtu stočených kilometrů drží automobil VW Passat. Najeto měl celkem 750 tisíc kilometrů, podvodníci ale tachometr stočili na 250 tisíc kilometrů.

Zdroj citácie: http://www.ceskatelevize.cz/ct24/ekonomika/1030359-rekord-podvodnici-stocili-tachometr-u-ojetiny-o-pul-milionu-kilometru

Zverejnené 16.05.2018